Jesenné dvoj kolo súťaže, ktoré malo byť v Humennom sa na poslednú chvíľu presunulo  na 16-17-18.9.2011 po porade s Radou Žilina a športovým odborom na peknú, ale veľmi ťažkú závodnú trať Váh v Žiline. ( Ktosi nám vypustil vodu a zmyslel si opravovať stavidlo akurát počas našich pretekov) Nášmu družstvu to prišlo vhod – veď aj výdavky na benzín do Humenného a späť nie je žiadna  maličkosť. O to sme  mohli viacej investovať do krmiva a na návnady. Jarné dvoj kolo na rieke Nitra celému mančaftu  vôbec nevyšlo  - a skončili sme poslední. Avšak tu treba povedať, že to nebolo vôbec o rybách a celé preteky boli o jednej veľkej náhode a šťastí a to sme akosi  nemali.  (viď reportáž: Jarné dvoj kolo )

O to viacej sme sa snažili pripraviť sa na tieto záverečné preteky – krmivo sme mali nakúpené a pripravené do Humenného a zmenou typu vody sme sa museli prispôsobiť aj krmivom. Náš hlavný alchymista čo sa krmiva týka je Peťo Pilát a zhostil sa tejto veľmi dôležitej činnosti s veľkou vervou a určite sa mu o ňom aj niekoľko nocí snívalo! Stále na recepte pre nosále a podustvy  a mreny  pracoval.

napoveda01Jednohlasne sme sa dohodli, že sa do Žiliny vyberieme ešte o jeden deň skôr a nakoľko tento deň pripadol na štátny sviatok – tak sme ušetrili aspoň deň dovolenky. Tento krát sme zobrali so sebou aj dvoch brehárov – členov týmu, Petra Miša a Laca Vrábela, ktorí mali plniť svoju úlohu nápovedy počas preteku  veľmi zodpovedne a fundovane a aj oni mali za úlohu cibriť túto dôležitú činnosť počas tréningu. T.j.  všímať si jemné nuansy a rozdiely na zostavách našich súperov oproti našim.

Naložení všetkým potrebným materiálom a niečo ešte aj pre strýčka náhodu – veď čo keby? …sme sa vo štvrtok ráno v peknej kolóne vypravdobrotyili po diaľnici šúsom do Žiliny.  Na tvar miesta sme prišli o pol jedenástej a prekvapil nás breh obsypaný pretekármi  – boli tam okrem nás tuším všetci účastníci prvej ligy!. Ostal pre nás kúsok brehu voľný a tak sme rýchlo miešali krmivo, rozkladali veci a po očku sledovali natiahnuté gumy z deličiek a zdolávanie pekných rýb pretekármi, ktorí tu šantili od rána a mali pred nami niekoľko hodinový náskok. Pekné slnečné počasie a skoro žiadny vietor prial rybám, ktoré boli pri chuti a brali im jedna radosť.

Namiešali sme na test dva druhy  krmiva – a vedúci týmu dal pokyn na kŕmenie. 10 – 20 -30 začal gašpar kričať … -pesnička, ktorá mi nevdojak prišla na myseľ , keď  mi prebehli oči po nachystaných topsetoch s pripravenými systémami. Ale v tomto prípade to boli gramáže plavákov, ktoré sa na tejto vode bežne používajú a mohol by som ešte doplniť  40 a 50 gramové. Ale to som sa už ani neodvážil na deličku pripäť.

trening01 ado_akcia trening02Prichádzali prvé zábery a ryby, ale oproti ostatným trénujúcim družstvám sa nám zdalo, že máme akosi málo rýb. Skúšali sme a špekulovali až do neskorého popoludnia. Nakoniec sme prvý deň odpískali a išli sa ubytovať. Ubytovanie bolo veľmi slušné a tak sme sa rozlosovali do izieb. Pri večeri sme veľmi intenzívne debatovali čo vylepšiť na povinnom tréningu. Mali sme 2 druhy krmiva a stým sme si museli vystačiť.

ranajsia_naladaPiatok ráno a nástup na losovanie tréningových boxov. Vylosovali sme blízko bufetu, ktorý domáci usporiadatelia pripravili a dokonca bolo zabezpečené aj prenosné WC – čo nie je bežné, pretože objednať si ho bežným spôsobom od firmy je vcelku dosť nákladná záležitosť. Precízne vytýčená trať, ktorá mala ešte aj tú výhodu, že cesta a prístup bol pevný, kamenistý. I v prípade nepriaznivého počasia by nebolo treba čižmy a autá by po pomerne strmom svahu k hlavnej prístupovej ceste nemali problém. Neviem prečo sa táto trať doteraz nepoužívala na ligové preteky! Vyhodnotili sme ju ako jednu z najlepších na Slovensku a to sme ešte netušili aký objem rýb sa tu dá za dva dni uloviť. Na Nitre to bolo pár desiatok kg. – tu sa uvidí!

prisla_ziva

Pán Vagyovský z N. Zámkov nám ako vždy dodal objednané nástrahy a doplnkový materiál, ktorý priviezol osobne až priamo na trať k tréningovému boxu. Zarobili sme 2 druhy kŕmenia a rozsadili sa v pridelenom boxe. Na konci boxu sedel Aďo, ktorý mal pripravené pevné topsety ešte z Talianska a bol odhodlaný vyrvať z vody aj väčšie mreny (vodné torpéda).  Chytalo sa počas tréningu pomerne málo – nebolo to žiadne rvanie rýb z vody, ale precízne vedenie a správna kombinácia položenej záťaže tu hrala rozhodujúcu úlohu či nosáľ zabral alebo nie.  Aj ostatným družstvám sa na prudkej vode darilo sporadicky. Boli úseky v sektore, ktorým sa ryba s úspechom vyhýbala a pretekár mohol len špekulovať a rozmýšľať prečo práve jemu na lovnom mieste ryba neberie! Po ukončení povinného tréningu sme neboli ani po 2 dňoch rybačky moc múdry. Peťo Rímeš ako vedúci družstva  chodil špízovať poza chrbty k ostatným družstvám, čo robia lepšie, alebo ináč oproti nám.

Po povinnom tréningu  a večernej sieste v reštaurácii sme sa ešte cestou na ubytovňu rozhodli dokúpiť v Lídli nejaké tajné ingrediencie do krmiva pre nosáľov  a niečo aj pre naše žalúdky na skoršie raňajky. Oblečení v klubových farbách sme sa medzi regálmi pekne vynímali.  Nedalo mi  nezareagovať, keď som zahliadol pani z SBS ako stojí  pekne v pozore pri bedničkách  hlávkovej kapusty. Decentne som sa k nej prihovoril : „že aby dala veľký  pozor na tú kapustu , lebo prídu zajace a všetku im schrústajú!“  Jej široký úsmev mi len potvrdil, že moju pripomienku k jej dôležitej  a váženej pracovnej činnosti zobrala bez urážky. Pred vchodom do  ubytovne už šaleli s prípravou krmiva na pretek Šalanci – obdivovali sme ich pracovné nasadenie a zápal ako pri veľmi chabom osvetlení pracovali zabvarenie_dobrotyabraní od hliny a krmiva – a to prosím dobrovoľne a bez rozkazov. Nabudili aj nás – slovo dalo slovo a aj my sme sa vrhli na varenie a prípravu ingrediencií. Pariace hrnce som potom potme povynášal do auta, pretože vo vnútri ubytovne sa rozliehala pre nás príjemná vôňa varenej repky, konope a kosťákov.  Domáci  boli však iného názoru. Nestačili sa čudovať čudným receptom z domácej kuchyne rybára pretekára. Pred odchodom na kute sme sa  ešte doberali, kto po dnešnom ťažkom prípravnom dni bude excelovať v chrápaní. Doteraz som jasne a s veľkou prevahou vyhrával ja!  Ráno bola sranda pri dokazovaní  pôvodcu  zvukových efektov šíriacich sa v noci z izby –  Po krátkom hodnotení pléna som ja dostal  cenu Usurijského tigra,  Lacika – cenu Lemeša ( neidentifikovateľný pazvuk)  a Peter Mišo cenu nenamazanej motorovej píly  zn. Husqvarna.  Mišo sa predviedol  dôkazovým materiálom – zvukovou nahrávkou na mobil  -nahral o 01,00 hod  Lacika a jeho výkon. Rozhodol sa, že po drobných úpravách zvukovej nahrávky spočívajúcich len vo výbere vhodného úseku – si ju zaradí v mobile ako džingel, do zložky budenie so 100 % zárukou zobudenia!!! Tento zvuk by prebral aj mŕtveho! Na zmierenie si obaja dali po jednom do každej nohy zo zamrznutej hruškovice . Hrdinsky vydržali 2-násobné primrznutie kovového štamperlíka k prstom. Po tomto pre nich heroickom výkone sme naskákali do áut a vybrali sa na trať.

ranajsia_nalada_2denTento pretek bol pre nás rozhodujúci – hop alebo trop, či sa udržíme, alebo vypadneme. Ale snažili sme si udržať aj dobrú náladu v družstve a nebrať všetko až tak vážne. Veď aj tak vinu zvalíme na vedúceho družstva, ktorý losuje. ( To sme si doberali  vedúceho družstva). Počas prípravy krmiva som zahliadol usporiadateľa, ktorý v ranných lúčoch vychádzajúceho slnka, s nasadenými tmavými  okuliarmi, v sprievode psa a s dreveným A-áčkom rozmeriaval včerajšie tréningové boxy na jednotlivé pretekárske miesta. Nezdržal som sa: „to bude trať,  veď ju vymeriava slepec a potrebuje k tomu ešte aj psa! Všetci naokolo sa schuti zasmiali až nám slzy vyhŕkli. V duchu som dúfal , že nás ani po záverečnom výstrele dnešného preteku neobíde takáto dobrá nálada!

Prebehol slávnostný nástup a obvyklé rituály, prísaha, predstavenie rozhodcov i príhovor vedúcej Sekcie LRU a hlavného rozhodcu. Po nástupe prebehlo losovanie.  Konečne prichádzal  Rímeš s losovania. Aďo hovorí: “Asi vylosoval dobre,  lebo má jamky na líčkach!“ Tak aj bolo – neboli to síce forhondy, ale aspoň my sme sedeli v sektoroch,  ktoré nám v celku vyhovovali. Popriali sme si  vzájomne – umiestniť sa všetci aspoň do 5. Miesta v sektore a rozviezli sme sa po trati. Pripraviť si poriadne sedenie na takomto kamenistom brehu dá poriadnu fušku – mokré a oslizené kamene sú veľmi nepríjemné, a opatrnosť je namieste!

Marti_lisujeMartin maká pri lepení kosťákov

Môj nápověda – Peter Mišo sa ustlal za mnou so striktnými povinnosťami – neustále mi pripomínať kŕmiť, kŕmiť a ešte raz kŕmiť! Snažil som sa zalepiť kosťákov s kamienkami,  ale svojím výkonom v tejto činnosti som neoslnil. Ostali nejaký penový a nedarilo sa mi z nich vytvoriť pevnú guľku, nech som robil, čo som robil! Základné kŕmenie prebehlo v poriadku – naládoval som to pomerne presne – teraz to už záležalo všetko na rybách vo vode! Prvú hodinku som mal v celku veľmi slušnú, druhá bola slabšia, tretia hluchá . Posledná bola dobrá len bolo počuť sem tam aj susedných pretekárov syknúť keď sa vyrezala ryba a žundrať ak sa vypla ryba tesne pred podberákom. Záberov už nebolo toľko a hodne rýb sa vypínalo.  Ale ako som sledoval naokolo – tak prebiehal  pretek  vcelku všade rovnako, len forhondy boli na tom podstatne lepšie. V poslednej päť minútovke išiel Mišo na začiatok trate sledovať váženie a ja som za ten čas ulovil pekného nosáľa.

finale

Dopadli sme v prvom preteku takto:

Martin v A7 rýchlostným lovom nosáľov ukopal peknú 3 s váhou rovných 20 000 g, Peťo Pilát v B11 mal pekných 14 240 g a 7 v sektore. Ja na C4 váhu 11 800 a vcelku priemer umiestnenie 6. Aďo mal slušný lós v hornom úseku trate na D9 a s 18 410 g  skončil na vynikajúcom 2 mieste! S napätím sme čakali čo urobí náš súčet umiestnení  18 s celkovým poradím.  Odľahlo nám, keď sme sa na výsledkovej listine zbadali na 9. Mieste. Poskočili sme o tri priečky dopredu ,ale ešte bolo treba na poslednom preteku v nedeľu potvrdiť takýmto výkonom náš cieľ.

Pri večeri sme znovu rozoberali taktiku, krmivo a systémy. Martina sme podpichovali že za najlepšiu váhu dnešného dňa musí zaplatiť rundu piva, čomu sa ani veľmi nebránil.  Dokúpili sme v Lídli potrebné veci na prilepšenie krmiva a večer namiesto TV sme znovu šantili v kuchynke a varili, konope, repku a kosťákov. Potom sme zrazu ostali všetci akýsi oťapení, doľahla na nás únava z celodenného pobytu na čerstvom vzduchu a zaľahli sme. Martin spal vo vedľajšej izbe za tenkou sadrokartónovou stenou  a ráno nám robil budíček slovami : Stávajte lemeši – prihlasujem vás do súťaže Slovensko má talent- v chrápaní ste podávali ohromný výkon a ešte ste aj ladili! Bolo vás počuť až k nám! Následný raňajší rituál s kávou, balením vecí a vyprataním izieb prebehol potom v dobrej nálade a bez problémov.

za_ranaNa trať sme prišli s brieždením  - voda sa pekne parila a stála akoby rieku niekto vypustil, sem tam sa vyhodila ryba. Navečer hlásili zhoršenie počasia a studený front – bol som zvedavý čo to urobí s aktivitou rýb.  Nachystali sme krmivo a dali sme si ozaj záležať – včera naň ryba dobre reagovala, tak sme recept nemenili!  Peter Rímeš prišiel z losovania. Peťo Pilát si veľmi prial sektor A – čo sa mu nakoniec aj splnilo a dostal A6 a nabudený Peťo si mydlil ruky. Jasom dostal  D6. Všetky vylosované miesta boli dobré – na všetkých sa v predchádzajúcom dni ulovilo  dosť rýb, len ich bolo treba dostať dnes znovu na háčik. Žalúdočnú nervozitu pred rozhodujúcim pretekom som vyriešil pozvaním môjho nápovědu do bufetu na tekutý bylinkový posilovač – tým som si aj predplatil kávu , ktorú mi na revanš prinesie on, kedy si poviem! Počas prípravy prišiel Lacika a či vraj mám lýzatko Cralusso 25 gramové. Prehrabal som všetky naviazané systémy, ale práve takýto som vôbec nemal. Prebehol sa k Martinovi a priniesol mi hotovú montáž  - len som ju skrátil na topset a bolo hotovo. Pri kontrole krmiva som sa ponáhľal k veciam, zvrtol sa mi kameň pod nohou a spadol som ako kabela šrotu na chrbát. Pri páde som zlomil hliníkovú plošinu pripevnenú k sedačke a skoro som celý môj prácne vybudovaný posed skopol do vody. Rozhodca mi musel pomôcť  vstať. Po kontrole krmiva a následne hlavne seba  - Laco sa ma spýtal či nechcem striedať. Pravidlá pamätajú aj na takýto prípad, keď pretekár zo zdravotných dôvodov nemôže pokračovať  v preteku – môže nastúpiť na jeho miesto náhradník, ktorý však musí loviť len s vecami pripravenými v sektore – nesmie si nič priniesť. Našťastie som tento pád rozdýchal a aj keď ma niektoré časti tela boleli, rozhodol som sa pokračoval v preteku.ja

Po dvoch hodinách prípravy sme konečne zakŕmili a položil som požičané lýzatko do vody. Na druhé preplavenie som mal nosáľa. Super. Prvá hodina to išlo parádne. I deď som lovil o tretinu menej rýb, ako Igor Holeček nado mnou mal som väčšie ryby a tak som veľa nestrácal. Zo začiatku držal snami tempo aj Zolo Miskolci podo mnou, ale potom nejakú  dobu nelovil a tak sme mu odskočili.  Mal som zapäté aj 2 torpéda – riadne mreniská –  ktoré však po maximálnom ťahu na gumu a prút sa v druhej polovici rieky vyrezali. Pol hodinu pred koncom som i so susedmi začal loviť zospodu beličky. Pri vybvysledky01eraní háčika im z papuľky išla samá patentka. Niekto sa v hornej časti zbavil patentky a postaral sa nám o zábavu.  V poslednej 5 minútovke som ešte zdolal  2 nosáľov – posledného 3 sekundy pred výstrelom. Mrzeli ma beličky -  nakoľko sa nerátali a riadne zdržovali, ochudobňovali ma aj o váhu , lebo namiesto nich som mohol mať nosáľov. Peter za mnou ma po celý čas pri lúskaní jadierok povzbudzoval a prikazoval mi  kŕmiť. Odbehol len na chvíľu, že ide pofotiť ostatných. Po chvíli sa však vrátil s tým že ako náhle zamieril foťák na nášho pretekára, tak mu spadla ryba, alebo sa mu prestalo dariť – tak celé fotografovanie vzdal! Celý pretek som odchytal na požičanom plaváku od Martina. Ako sa ukázalo bola to správna voľba. V tomto preteku uspel len ten, kto zvládol rýchlostný lov nosáľov a ryba sa mu nestriasala z udice. Počas čakania na váženie som priebežne balil veci, keď prišiel náš vedúci a že koľko mám kilov, ako to vidím, vraj Aďovi sa moc nedarilo atď … a že asi vypadneme. No dali sme mu s Mišom tento krát novú prezývku „Stresmen“ Postupne sa ukázalo, že sme uhrali ešte lepší výsledok ako včera. Na bedňu nám chýbalo len zopár bodíkov, ale celkovú váhu sme mali druhú najväčšiu – po Považskej Bystrici A, ktorá suverénne vyhrala ligu.

Výsledky posledného preteku: Pilát na A6 s váhou 18 860g super 3, Martin na B9 12 610 g slušná 4, Aďo na C11 13040 g tiež pekná 4. Ja na D6 12 700 g a 5. Miesto v sektore. Súčet umiestnení 16 a týmto sme sa vyškriabali na slušné 5 miesto v celkovom hodnotení družstiev. Svojimi výkonmi sme vystrelili z posledného 12 miesta na 5. Len pár bodov nám chýbalo na bedňu!

vitazi

Záverečný nástup a vyhodnotenie prebehlo už v optimistickej nálade. Všetci sme spomínali Jarné dvojkolo v N. Zámkoch, ktoré bolo vyslovene trápenie a bez rýb. Na porovnanie Jar – celkovo niečo 20 kg ulovených rýb. Na jeseň: 1600 kg. Teda diametrálny rozdiel!!!

zaverecne_fotoNa celkový záver sme si urobili propagačné foto v našich klubových farbách a vybrali sa na cestu domov.

Čo dodať: Táto trošku rozsiahlejšia reportáž vám možno priblížila atmosféru na špičkových pretekoch, naznačila určité finesy, náročnosť  a krásu tohto spôsobu športového rybárčenia. Kde sa bez dobrej spolupráce, vzájomnej dôvery, dobrej nálady, obetovaní veľkého množstva voľného času, energie, vlastných financií  a v neposlednom rade prispením aspoň trochy rybárskeho šťastia nedá dosiahnuť dobrý výsledok. Môžeme si len vzájomne priať,  aby v budúcich rokoch nechýbala ani jedna z týchto základných podmienok na prežitie perfektných rybárskych zážitkov!

Petrov zdar

Súťaž v LRU vám priblížil: Ardan