Nedá mi, aby som sa v mojich myšlienkach aj keď až teraz pred koncom roku nevrátil na výnimočné jesenné dvoj kolo, ktoré sme zabsolvovali 28.-30.9.2012  na Bodrogu a podelím sa s vami o toto výhodňarske storry, ktoré sa mi natrvalo vrylo do rybárskej pamäti.

Po jarnom dvoj kole, ktoré sme zabsolvovali vo vodách Váhu v Šali sme sa vypravili na jesenné dvoj kolo  na naj sam východnejšú vodu na riečku Bodrog vo Veľkých Kapušanoch. Jarný Váh bol tiež na ryby skúpy, tak som bol veľmi zvedavý, či sa to polepší na Bodrogu.
Na internete sa o tejto vode a vlastne o celej 1. Lige LRU plávaná nepadlo ani slovo. Nikto nevedel odhadnúť, čo nás tu môže čakať. Každý akoby sa bál niečo na verejnosť prezradiť a hodiť nejakú serióznu informáciu do pľacu. Takže neostalo nám iné, len pokiaľ sa dalo … za čo najmenšie peniaze sa vypraviť na východ a zabsolvovať so cťou tento vrcholový dvoj pretek pre nás na totálne neznámej vode!
nakladAby sme sa trochu s touto vodou zoznámili – obetovali sme každý 2 dni dovolenky a vypravili sa na cesty už v stredu poobede o 16,00. Martin zohnal veľké auto a tak sme sa traja + kompletná pretekárska výbava pohodlne naložili. Šoférovanie si zobral na starosť Lacika – ako profesionál, ktorý všade bol a všetky cesty pozná nemal problema a aj bez GPS len s pravidelným prísunom kofeinu nás dopravil o 23,00 do cieľa našej cesty – nad štandardného ubytovania. Síce len v cene! Stredoškolský internát – minimálne 20 rokov po záruke s polorozpadnutými bytovými jadrami sa pre nás stal na tri noci novým domovom. Všade bol cítiť neopakovateľnú vôňu historickej patiny, kedysi iste honosnej socialistickej stavby. Pred hlavným vchodom bol bar Bunker – doslova prerobený bunker CO. Niečo, s čím som sa doslova doteraz ešte nestretol a to dokončujem šiesty krížik. Zo zvedavosti sme tam aj vošli, ale interiér a najmä hustá atmosféra bola ozaj len pre domácich fajnšmekrov a nás neoslovila a tak sme labyrintom úzkej únikovej chodbičky opatrne vycúvali von. Ohučaní po dlhej ceste sme niečo dali na otupenie zmyslov z vlastných zásob a zaľahli do útulných apartmánov.
Ráno pri Kauflande sme stretli Hlohovčanov, ktorý tu už jeden deň na rybách „strávili“  a tak nás vyprevadili na trať. Na klasickú otázku:  ako to išlo? Sme dostali odpoveď  vo fraštačine – šak okusyte sami. Voda na prvý pohľad – nádhera. Pomalá a hlboká 4-5 m s trochu vysokými brehmi, na protiľahlom brehu vrbina s konármi až nad vodu.

trat_01Ale zo zlými referenciami čo sa týka osádky rýb. Ale domáci vraj nemajú problema a nalovia. O rybách sme sa chceli presvedčiť na vlastných udiciach a tak netrpezlivo zarábame nejaké krmivo a sadáme na bedne.

Pilat_Peter_treningPo 2 hodinách máčania kosťákov som mal prvý pekný záber od spodovej ryby ( to som netušil, že za 4 dni aj posledný). Ale pod brehom sa mi pekná plotica vypla. Po chvíli zapol a zdolal peknú asi kilovú ploticu lesklú Peťo Pilát. Po chvíli aj druhú.sibilaUškerený Martin v úlohe Sibily!

Martin mu povedal – poriadne si tieto ryby obzri, lebo sa s takými už viacej nestretneš! Nechcel som tomu veriť – ale Martin by mohol ísť robiť  Sibilu na polovičný úväzok. Fakt mal pravdu. Všetci v mančafte sme sa za ďalšie tri dni morili len s hrebenačkami a trošku väčší ostriežik, alebo normálna belička už boli super  bonusové rybky.  Na obed dorazila aj druhá časť našej výpravy obaja Rímešovci a Peter Mišo – ktorý mal robiť brehára a fotoreportéra.

andrej_treningAďo bleskovo rozložil sedenie a deličku a pridal sa k nám. Do večera sme spoločnými silami a maximálnom sústredení pri vodení jemnučkých zostáv ulovili len zopár hrebenačiek. Reportér Mišo sa poriadnej fotky s pekným úlovkom nedočkal aj keď sme robili všetci maximum. Ranné plotice zmeškal.
Jediné plus tohto dňa bolo objavenie dobrej Picérie neďaleko ubytovne.  Zdalo sa, že ju máme objednanú iba pre nás pretekárov – pretože sa tu stretali pravidelne pri večeri skoro všetky mančafty zo západu.
Pri večeri sme kuli pikle a rozjímali, čo, ako, prečo … ale na nič rozumné sme neprišli. Ostával povinný tréning v piatok, kedy sa prekŕmi celá trať – možno sa tým všetko na dobré obráti! Po večeri sme ešte dali nejaké tie rybárske úkony, ako doviazanie nejakých drobností, zaliatie TTxky atď…
Okolo 23,00  ešte Miša premohol smäd po takej dlhej ceste a celodennej vyčerpávajúcej funkcii fotografa – tak sme sa rozhodli navštíviť  Bar bunker pred vchodom  do ubytovne a po jednom čapovanom ešte na dobrú noc dať!. Ale ako bunkrový vzduch tak aj pivo pamätali aj lepšie časy.

proti-bacilomDôsledky konzumácie tohto zlatého moku sme ráno naprávali podstatne kvalitnejším roztokom o sile 50+.  (Andrejovu ponuku som rázne odmietol) Liečebnú kúru sme potom v priebehu povinného tréningu pri vode niekoľkokrát zopakovali a útok východných bacilov na náš tráviaci trakt sa úspešne podarilo odraziť už v zárodku!

cumilovaVýjav, ktorý bol počas nasledujúcich dní najčastejší – premena pretekára na čumila, ktorý sústredene čumí na nehybnú anténku plaváka!
Počas piatkového povinného tréningu bolo počasie bolo zatiaľ dobré – na brehu sme sedeli v tričkách s krátkym rukávom. Predpoveď hlásila zopsutie práve na sobotu a nedeľu. Kombinácia – žiadne ryby a počasie pod psa je pre nás vyslancov zo západu tá najhoršia kombinácia.

rano_01Na prekŕmenie trate sme zarobili aspoň povinné množstvo – 10 l, t.j. polovičné porcie krmiva. Dať plnú dávku by bola úplná zbytočnosť. Na samotný pretek sa zarábalo ešte menej – oveľa väčší dôraz sa kládol na živú návnadu a použitie patentky. Tréning prebehol v pohode. Sem tam sme videli uloviť aj nejakého malého pleskáčika, alebo plotičku. My sme však o takéto rybky ani nezakopli a celý tréning sa trápili s hrebenačkami. Ako na ne?.

superiPri povinnom tréningu chodia naši brehári sledovať aj súperov po celej trati – ale všetci robili to isté – naháňali hrebenačky a tak všetko ostalo v rovine – nahoď a čakaj!

Rozhodovať budú gramy – na tento účel si bodovacia komisia na čele s Cifrom zadovážila váhu s presnosťou na gram.
A je tu sobota! Chceli sme si po biednej jari aspoň trochu polepšiť v tabuľke. Vzájomne sme sa pri príprave v dobrom podpichovali, aby sme vydali zo seba maximum a čo najviac hrebenačiek skončilo v našich 4m sieťkach.

zahajenie_01losovanie_01Slávnostný nástup, prísaha pretekára – losovanie prebehlo bez problémov. Zostávalo už len nejako vybabrať s hrebeňmi ( hrebenačkami), ako povedal jeden po maďarsky poťahujúci pretekár pri nástupe. Peter Mišo dostal za úlohu aj zdokumentovať naše akčné zápolenie. Ak nejaké bude! Potom sme sa rozviezli na vylosované miesta.

rozpocitavanie_01Rozpočítavanie patentky!

Martin_ladiMartin ladí gumy v topsetoch.

PeterPilat_01Peťo kŕmi čo najpresnejšie!

Rozbalili sme všetko, čo bolo počas piatku vyskúšané a niečo aj pre strýčka príhodu (matschku). Po poctivej príprave sa rozbehlo 4 hodinové hrebenačkovanie. 08 silon háčik 18 – 20 a jednu až dve patentky sme poctivo vodili, zastavovali, preplavovali. So závistlivým pohľadom som sledoval suseda ako vytiahol zo tri hrebenačky za sebou. Ja som za prvé tri hodiny nezavadil o záber. Až v poslednej hodine som mal 5 hrebenačiek. Obdobne na tom bolo aj ostatní. Po vážení úlovku s citlivosťou na gramy – ktoré skôr pripomínalo precíznu prípravu nejakého špeciálneho liečiva pre chorého – a v závetrí vytvoreného vlastnými telami členov bodovacej komisie.
Pri stretnutí celého družstva pred výsledkami vyvesenými na rozhodcovskom stane trefne zhodnotil našu situáciu náš vedúci družstva Peter Rímeš : „nakúpili sme ako vo vypredaji v Tesku.
Sumár  32 bodov vôbec neodrážal našu snahu a enormné úsilie. Ostáva nám na vylepšenie celkovej pozície posledný pretek. Počasie sa zhoršilo, fúka, a zajtra hlásia prehánky a nepríjemne mrazivo zafúkalo aj zo spodného konca tabuľky.
Pri večery sme znovu prehodnocovali, čo a ako  sme nalovili. Vo vedení systémov sme sa mimoriadne vylepšili, ale bude treba pridať aj trochu šťastia a zopár slušnejších rýb dostať aj na háčik. Za odmenu a snahu za dnešok sme dopriali Aďovi mimoriadnu ponuku z menu reštaurácie – lentilkovú picu. Kuchárka sa osobne prišla presvedčiť, či túto objednávku myslíme vážne! Po potvrdení objednávky sme všetci – nielen priamy konzument čakali na kulinársky výtvor, ktorý po 15 minútach priniesla čašníčka. Dochrumkava  upečený korpus natretý čokoládovou nutelou, posypaný kúskami ananásu pomaranča a vkusne rozmiestnenými farebnými lentilkami. Aďovi i nám vyletelo obočie až na vrch hlavy, ale vysporiadal sa s týmto kuchárskym zázrakom východnej zeme statočne a podelil sa s ňou aj s otcom. A vraj to bolo nakoniec aj jedlé! My ostatní sme skončili pri klasických gazdovských kombináciách s bohatou oblohou s klobásky, slaniny a feferóniek.
Po večeri som ešte doviazal 2 systémy a zopár najmenších červených háčikov aké som mal a v doterajšej mojej rybárskej histórii nikdy nepoužil. Nikdy nebolo treba takej jemnosti ako na týchto pretekoch. Alebo … čo by človek neurobil pre pár hrebenačiek. Pobalili sme veci z izieb a naložili do auta. Iba Lacika mal ráno veľkú dilemu – Ako sa dostala myš do chladničky a načala mu odloženú večeru, ktorú sa chystal zlopnúť na raňajky.

pred_nastupomNiečo na zahriatie – a ide sa na vec!

V nedeľu ráno sa všetko zopakovalo ako v sobotu, až na teplotný rozdiel . V noci popršalo, padol tlak a rozfúkal sa pomerne silný nárazový vietor. Losovanie nám nejako extra neprialo a o nejakom forhonde sme ani nesnívali.

kosaMiesto som mal v takom veternom koridore, kde mi fučalo poriadne do chrbta. Postupne som si počas prípravy obliekol všetko oblečenie čo som mal pripravené. Studený vietor a skonzumovaná ranná káva s pivom robila svoje nielen so mnou ale aj s mojím susedom. Distingvovane sa ma prišiel spýtať, či môže počas preteku použiť ako záchranu svojich ľadvín a mechúra strom, ktorý som ja mal v sektore a on len prázdny pľac.  Po sľube, že mi nepošliape po deličke som mu gestom Tašunga Vitka náčelníka Apačov naznačil, že môj strom je aj jeho strom.
Prekonali sme týmto rečovú bariéru a počas nasledujúcich 4 hodín sme sem tam prehodili zopár nie moc lichotivých slov na adresu hrebenačiek. Ja som sa” rozbehol” a za 3 hodiny mal asi 12 ks hrebenačiek. Na záver mi úplne prestali. Zbadal som krúžkovať belice skoro v strede rieky. O tom,  aby som to na ne skúsil ma presvedčil Peter Rímeš – vraj Aďovi sa to osvedčilo a pomohlo mu to. Tak som rýchlo pripevnil 2 m belicový systém z biča na 13 m deličku a udolal na záver vydeličkoval ešte 4 beličky. Toť vsjo.
Presné váhy mali meškanie a pokým prišla komisia, už som bol pobalený, len sieťku som mal vo vode. Dúfal som, že sa mi podarí vytiahnuť tento prevzácny úlovok a neroztrhnem sieťku na nejakom konáriku vysokom a strmom brehu ako zadarilo jednému prtekárovi z Hlohovca. Podľa správ, ktoré mi nosil Mišo i Lacika počas preteku nikomu z nás sa nejako moc nezadarilo i keď to bolo kapánek lepšie ako v sobotu. Sumárna váha 12 768 gramov nebola však moja, ale všetkých pretekárov v 4 sektoroch spolu za celý pretek spolu. Bieda a ešte raz bieda.

antenkaAnténku plaváka som 4 hodiny tlačil očami pod vodu a tento detail mám ešte aj teraz vypálený na očnom pozadí!

Pri vyhlasovaní výsledkov nám moc do spevu nebolo. Celkovo 6. miesto za celý rok.  Poblahoželali sme víťazom – urobili tradičnú spoločnú fotografiu a šupovali domov.

vitazi_celkoveSpoločná fotografia  prvých troch družstiev.

1- Považská Bystrica – Sensas, 2- Hlohovec A – Sensas, 3- N. Zámky – Mosella, 4- Komárno Tubertiny, 5- Veľké Kapušany – Maver, 6- Trnava – Mivardi

Pri spiatočnej ceste sediac v kaprárskom kresle vzadu na korbe auta sa mi premietali detaily tohto preteku a mal som pred sebou animáciu všetkých záberov a každá hrebenačka s vypúlenými očami a naježeným chrbtom sa mi budú zjavovať pred očami ešte poriadne dlho. Snažil som sa v hrubých rysoch aj prepočítať, koľko nás stál gram ulovenej hrebenačky. Dúfam, že ma doma manželka po príchode neprekvapí takouto záludnou otázkou. Pravdivá odpoveď by mohla zanechať na jej psychike trvalé následky. Z mojou diagnózou rybára fanatika už je zmierená  a moja vyhýbavá odpoveď bude pre pokoj v rodine namieste!
Treba len dúfať, že v roku 2013 sa vyberú pre 1. Ligu trate, na ktorých budú aj nejaké ryby!!!
Snáď sa na mňa vyhodňare nenahnevajú – dúfam, že v najbližších 10 rokov svoj plavák do Bodrogu nenamočím -  prírodu majú peknú, ale rýb akosi málo.

S priebehom preteku a  dojmami z  1 ligy v LRU plávaná sa s vami podelil Ardan