Preteky o pohár primátora Turčianskych Teplíc (Turčianska juniorka)  sú jedny z mojich najobľúbenejších pretekov. Zúčastňujem sa na nich pravidelne každý rok od roku 2006, no tento rok boli pre mňa výnimočné, nakoľko som sa stal ich víťazom.

Do Mošoviec, kde sme boli ubytovaní sme prišli, ako každý rok, už vo štvrtok. Ubytovali sme sa okolo obeda a išli sme sa pozrieť do Martina. Večer sme pochodili po okolí, aj sme sa boli pozrieť, čo je nové v susednom penzióne Drienok. Nové nemali nič…

V piatok ráno sme vstali okolo siedmej, zbalili sa a išli do Ivančinej na tréning. Počasie nevyzeralo najlepšie, bolo zamračené a búrku sme cítili vo vzduchu. Rozbalili sme výbavu, namiešali krmivo a spoločne s mojím bratom Jurajom sme začali trénovať. On krmivo na 10 metrovú deličku nahádzal ( nie najpresnejšie J), ja som si svojou 11, 2 m deličkou nakalíškoval asi 8 guliek krmiva ( miešali sme ja tmavú ploticu od MIVARDI a Juraj Master Pro Mix-noire od Arcy). Jurajovi ryba nabehla skôr- asi po 5-8 minútach, ale len menšie plotičky. Kým som mal prvý záber, on chytil asi 8 plotičiek. Mne zo začiatku tiež brali tieto malé potvorky, ale postupne sa na mojom kŕmnom mieste usadil pleskáč. Pravidelne na položenie som vyťahoval pekných, cca 30 až 38 cm „lopaťákov“. Chytal som na háčik veľkosti 14 a systém s 0.5 gramovým plavákom som mal zostavený 14/12 a hĺbku vymeranú tak, že záberový brok sa dotýkal dna. Takto sme chytali asi 1,5 hodiny, keď zrazu sa zotmelo ešte viac ako bolo a začuli sme prvé hromy. Moja mama sa veľmi bojí búrok, a tak naliehala, aby sme zabalili. My sme ju na šťastie poslúchli. Keď sme nakladali posledné veci do kufra auta, začalo kvapkať. Ledva sme nastúpili, už sa rozpútala hotová prietrž mračien. Obed sme strávili na ubytovni.

ondro05

Oco s bratom Jurajom na svojom fleku.

Poobede sa počasie zlepšilo, dokonca začalo až pripekať. Rozhodli sme sa, že sa vrátime na Ivančinú. Naložili sme veci do auta a za 15 minút sme sa už rozkladali na doobedňajších flekoch. Znova sme vymerali vodu, krmivo nám zostalo a zakŕmili sme rovnakým spôsobom ako doobeda. Rybe opäť chvíľu trvalo, kým nastúpila, a Jurajovi prišla zasa skôr a zasa len malá plotička. Mne ryba prišla asi po 15 minútach, ale prišli rovno „lopaty“. Brali spoľahlivo asi 3/4 hodinu, potom zrazu ich aktivita klesla a na hladine sa zjavilu mnohosľubné bublinky. Vymenil som topset z 2,1 mm dutej gumy na čierny hydroelastic- moju „tajnú“ zbraň na väčšiu rybu. Napichol som ku kostniakom ešte zrnko kukurice a zaparkoval som na okraji kŕmneho miesta. O pár minút som mal pekný záber, z ktorého sa vykľul 33cm, ale pekný vysoký šupináč. Zdolával som ho asi 2-3 minúty. Nahodil som znova, a zasa kaprík.   Pomedzi kapríkov som chytal aj pleskáčov a 1-2 karasov, dokonca 1 pekného lieňa ( na fotke) a jedného menšieho. Dohromady som počas tréningu chytil 6 kapríkov od 28 do 42 cm, asi 7kg plesáčov plus k tomu zopár plotíc a 2 lieňov. Balili sme asi okolo piatej, po troch hodinách poobedňajšieho tréningu. Len čo sme zabalili, začalo opäť pršať. Boli sme radi, že sme sa takto krásne vyhli dažďu a šli sme sa ubytovať.

 V piatok podvečer som si zresetoval hlavu na Monster Truck Show, ktorá bola hneď oproti našej ubytovne. Išiel som spať asi o deviatej, aby som bol ready na druhý deň.

 ondro01

 (ako môžete vidieť, nie som veľmi fotogenický )

 Sobota- deň D

V sobotu ráno sme pobalili všetky veci, lebo na ubytovňu sme sa už nevracali, a šli sme k vode. Hneď po príchode sme sa zaprezentovali a namiešali sme krmivo ( také isté ako ja na tréningu – od MIVARDI). Po nástupe pretekárov a losovaní štandov sme sa rozišli každý na opačnú stranu, nakoľko Juro chytal ešte v kategórii U-12. Ja som bol na všetko sám, ale to nebol žiadny problém. Vylosoval som si číslo 6 – miesto, kde trénoval Juraj. Na „mojom“ tréningovom mieste sedel Filip Kňazovický z Hlohovca. Myslel som si, že jemu ryba pôjde ako na páse, lenže nebolo to tak. Mali sme hodinu prípravy. Ja som to zmákol za 25 minút, a zvyšných 30 do kŕmenia som presedel na bedni a rozmýšľal o počasí. Na preteky sme totiž išli s presvedčením, že zmokneme do nitky, lebo predpoveď na internete aj v televízii hlásila silný dážď. Počasie vyzeralo všelijako, ale nakoniec sme nezmokli. Fúkal pomerne silný vietor, a pri brehu bol zelený povlak siníc… KŔMENIE!!!! zakričal rozhodca a ja som podľa včerajšej skúsenosti nakalíškoval 1/2 z 8 litrov krmiva na svoje miesto. Kvôli vetru a množstvu krmiva mi to dalo dosť zabrať a kalíškoval som ešte asi  2-3 minúty z chytania. O nič som ale neprišiel, nakoľko som mal pred sebou ešte 4 skoro celé hodiny.

ondro04

Ja  v nasadení!

Prvý záber sa dostavil, presne ako na tréningu, asi o 15 minút po kŕmení, kedy už väčšina pretekárov mala aspoň jednu plotičku. Mne ryba išla zo začiatku celkom pekne, ale asi po 1 ½ hodine sa aktivita rýb veľmi zmenšila. Brala v intervaloch 2-3 rybky rýchlo po sebe asi každých 20 minút. Pomedzi to som sem- tam ako jediný na trati ťahal pleskáčikov max. tých 27 cm, žiadne „lopaty“ sa teda nekonali. Samozrejme, aj ostatní pretekári mali pleskáčikov, ale zväčša náhodne, po jednom alebo dvoch. V poslednej polhodine aktivita rýb na mojom mieste rapídne vzrástla, mal som počas nej asi 5 pleskáčov a nejaké plotičky, lenže pleskáča som z nejakej doteraz nezistenej príčiny vytiahol len jedného, ostatných som „odfajčil“. Posledných desať minút bolo katastrofálnych, lebo som zamotal systém pri nepodarenom záseku, a počas nich som vytiahol len asi 2 plotičky na druhý, rozdielny systém. Už som sa ledva dočkal záverečného signálu, lebo posledných 5 minút sa mi zdalo ako 50 minút…

ondro06

Peter Rímeš so synom Andrejom, ktorému sa tentokrát veľmi nezadarilo!

Hneď po signále prišiel za mnou ujo Rímeš, a gratuloval mi, vraj som na 90 % prvý. Neveril som mu, ale moc som nad tým nerozmýšľal. Balil som, a keď prišla váha, bol som veľmi príjemne prekvapený. Displej ukázal 3.110 gramov, čo bolo o vyše pol kila viac ako mal druhý, Dávid Nitran z Hlohovca. 

ondro08 Nasledovalo vyhodnotenie, zistil som, že brat Juro skončil na peknom 2. mieste za domácim Mišom Čampišom a mal aj ocenenie za najväčšiu rybu, vyše polkilového pleskáča. Po spoločnej fotke s transparentom sponzora pretekov-  firmy Sensas sme sa rozlúčili so všetkými a išli sme domov.

ondro02

Ešte jedna spoločná fotografia s mojím bratom Jurajom!

Počas týchto pretekov som mal veľké šťastie – nezmokol som ani raz, zachytal som si, vyhral som… ale možno to bolo, s výnimkou počasia zásluhou krmiva, dobre spraveného systému, ktorý som vykoumal počas 2- fázového tréningu, možno to bolo o mieste….. ktovie. Každopádne som rád, že to dopadlo tak, ako to dopadlo a teším sa na ďalší ročník týchto nádherných pretekov. 

                             Petrov zdar

                                                                                                  Ondrej Mišo