Veľkosť škľabky rybničnej vylovenej z vôd VN Cífer ma natoľko uchvátila, že som sa rozhodol priblížiť našim rybárom niečo z jej existenčných podmienok a významu pre nás rybárov. Informácie som čerpal z Wikipédie a snažil som sa vybrať  to najpodstatnejšie.

lastura _cifer_01Životný cyklus slovenských “najád” ku ktorým patria tak škľabky ako korýtka je v skutku unikátny a predstavuje ekologickú spojitosť, a prepojenie medzi rôznymi skupinami vodných organizmov čo nám dáva možnosť komplexného pohľadu na sladkovodný ekosystém a jeho fungovanie.

Škľabka rybničná (Anodonta cygnea) je náš najväčší lastúrnik, ktorý dorastá 22 cm dĺžky, pričom jeho lastúra si zachováva svetlohnedý až žltkavý povrch na rozdiel od škľabky riečnej (Anodonta anatina), ktorá je schopná dorásť 15 cm dĺžky a jej lastúra má často hnedú farbu. Škľabka ploská (Pseudanodonta complanata) dorastá do 8 cm dĺžky a jej schránka je oproti predošlým druhom o poznanie ploskejšia, čo je aj dobrým rozlišovacím znakom pre ľudí, ktorí majú skúsenosť s určovaním veľkých lastúrnikov.

Rozmnožovanie škľabiek prebieha koncom leta vo vodnom prostredí, kde samčie jedince uvoľňujú do vody spermie, ktoré spolu s vodou nasajú do žiabier samičie jedince. V žiabrach a v medzi žiabrovom priestore (marsupiu) dochádza k oplodneniu približne 150 000 – 300 000 vajíčok. Oplodnené vajíčka ostávajú v tele samičky do najbližšej jari, kedy samička vylučuje do vonkajšieho prostredia nie celkom vyvinuté juvenilné/mladé štádiá škľabiek nazývané glochídie. Glochídie sa zachytávajú na koži a žiabrach rýb, na ktorých parazitujú a po nejakom čase (1-2 mesiace) počas ktorého dokončia svoj vývoj odpadnú z kože, či žiabier hostiteľskej ryby na dno jazera / vodného toku, kde sa snažia zahrabať do substrátu dna. Životný cyklus od vajíčka po dospelého jedinca absolvuje len zlomok z 300 000 počiatočných jedincov.

Všetky druhy škľabiek sú viazané na substrát dna (bahno, piesok, pôda) vodných tokov, či jazier v ktorých žijú. Potravu získavajú filtrovaním vody, pričom dospelý jedinec škľabky je schopný prefiltrovať za deň aj viac než sto litrov vody, čím ju v podstate čistí od rôznych organizmov (fyto a zooplankton) a pravdepodobne aj od čiastočiek detritu či mikro úlomkov hornín (stále sa len skúma, čo všetko je súčasťou jedálnička škľabiek). Škľabky sú viacej viditeľné len počas presunov, ku ktorým nedochádza často. V zimnom období sa škľabky zahrabávajú hlbšie do substrátu v ktorom prečkávajú zimné obdobie. Škľabka rybničná/veľká (Anodonta cygnea) žije v s stojatých vodách jazier najmä v teplejších oblastiach južného Slovenska. Škľabka riečna (Anodonta anatina) je z pohľadu ekologických nárokov veľmi variabilná a žije takmer na celom našom území od veľkých riek cez mŕtve ramená, potoky po priehrady a jazerá. Škľabka ploská (Pseudanodonta complanata) žije najmä v pomaly tečúcich vodách riek a potokov. Lastúry škľabiek bývajú pokryté nárastom machoviek zatiaľ čo lastúry príbuzných korýtok bývajú obrastené riasami.

Ako všetky na Slovensku žijúce lastúrniky aj škľabky sú ohrozené znečistením a úpravou vodných tokov, najmä ich dna v substráte ktorého žijú. Napriek veľmi dobrej legislatíve zastrešujúcej ochranu prírody a environmentálne opatrenia pri správe vodných tokov sú neustále ničené stále ďalšie lokality výskytu týchto zvierat. Deje sa tak vďaka nekompetentnosti ľudí, ktorí majú aplikovať prijatú legislatívu do praxe, bohužiaľ často ju nepoznajú.

Invázny druh škľabky

V slovenských riekach a jazerách sa približne od 70. rokov minulého storočia intenzívne šíri škľabka ázijská (Sinanodonta woodiana), ktorej juvenilné štádiá – glochídie sa sem dostali na žiabrach importovaných a vysadených rýb (amur, tolstolobik, hrúzovec).

Škľabka ázijská dorastá do 18 cm dĺžky a jej lastúra má kompaktný okrúhlastý tvar. Sfarbenie lastúry je výraznejšie a napohľad krajšie ako majú lastúry našich pôvodných druhov škľabiek. Dôležitým rozlišovacím znakom medzi lastúrou škľabky ázijskej a lastúrami našich druhov škľabiek je existencia 5 vypuklých línií vo vrcholovej časti lastúry škľabky ázijskej, tieto výrazné línie naše pôvodné druhy na lastúrach nemajú.

Význam škľabky pre ryby.

lastura _cifer_03Lopatka dúhová, drobná ale pekná rybka je životne závislá na existencii škľabiek. Tieto slúžia ako kolísky pre ich potomstvo.  O spôsobe neresu tejto drobnej kaprovitej rybky, ktorá kladie ikry do tela lastúrnikov, sa učia už začínajúci rybári. Zvyčajne sa ich spolužitie predstavuje ako vzorná symbióza. Lastúrnik vraj poskytuje svoju žiabrovú dutinu na nerušený vývin ikier lopatky. Na oplátku sa zas larvy lastúrnika prichytávajú na koži rýb, živia sa tkanivom hostiteľskej ryby a s ich pomocou sa šíria do nových lokalít. Experimenty však potvrdili, že zo vzájomného vzťahu má v skutočnosti úžitok len lopatka dúhová, takže by sme ju mohli označiť za parazita. Dôležitá etapa vo vývoji lariev lastúrnikov síce skutočne prebieha v pokožke rýb, no sú to iné druhy, nie lopatka.

Mnohé ďalšie zaujímavosti o symbióze Lopatky dúhovej a lastúr si môžete nájsť cez Wikipédiu.

Ardan