2. augusta navečer som bol pozrieť v Kamenáči na Parnej – ako obvykle som prebehol pohľadom celý úsek a zazrel zopár známych rybárov roztrúsených po brehu. Vo vývare na vnútornom pilieri lovil Peter Holekši so svojím priateľom.  Odzdravili sme sa.

Po pozdrave išla moja typická otázka na telo – ako sa darí? Že zatiaľ nič moc, ale prišli iba chvíľu predo mnou. Kúpil si nový prút – matchku od Mivardi a že ju chce vyskúšať. Tak som sa aj ja ustlal trochu vyššie na svoju stranu približne do stredu Parnej.  Tipol som si, že dnes by mohli byť ryby v plytšom úseku vody. Ticho – pohoda – žiadny havkáči, kúpajúci sa, či skupinky grilovačov. Tak som si aj ja rozložil svoje fidlátka, zľahka zakŕmil niekoľkými guličkami krmiva a začal preplavovať zakŕmené miesto pol gramovým plaváčikom. Jemnučké zábery a z vody išli za sebou ale piati asi 12 cm jalčekovia.

Po pol hodine prišiel za mnou z vývaru Petrov kamarát a že vraj Holekši zapal nejakú rybu vo vývare a už ju pol hodiny vodí na udici a ešte ju nevideli. Vytiahol som svoju deličku z vody a išiel sa pozrieť na toho šťastlivca.

Bol usmiaty od ucha k uchu – udica ohnutá ako luk a ryba krásne rezala vodu. Vraj ju ešte nevidel – ani niekoľko divákov, ktorí začali sledovať súboj zhora poopieraní o zábradlie – kto s koho. Pravdepodobne asi sumec – lebo ryba sa nedala pridvihnúť od dna ani cm a robila si čo chcela. Mali sme pocit že keď zastavila, tak len preto, aby ešte nejaké to sústo zožrala. Vraj takú rybu na palici ešte nemal!

Vyzeralo to na dlhý súboj a tak som si svoje veci preniesol čo najbližšie, znovu zakŕmil. Po nahodení som hneď zapol kapríka a ten ma popreháňal – chodil som s ohnutou deličkou po brehu hore dolu – ale za 10 minút bol vonku. Bol to ukážkový kaprík 50-ka. Pobalil som veci a išiel som pozrieť do vývaru, kde stále bojoval s rybou Holekši – už to boli 2 hodiny a ešte ju nevidel.

Chvíľu som spolu s divákmi sledoval jeho súboj a potom povedal, aby som ho skúsil unaviť  ja – že on už nevládze. Bral som do rúk jeho novú matchku s tým, že sa môže stať, že mu túto rybu po niekoľkých minútach, alebo v ktoromkoľvek okamžiku môžem utrhnúť. Prehlásil – že mu je to jedno – len by ju chcel vidieť – čo za šupináča skrýva tento vývar. Asi po 20. minútach sa mi podarilo kapra dvihnúť  k hladine – prevalil sa nádherný kapor  – odhadom okolo 80-90 cm. Tmavý chrbát s prekrásnou oranžovou chvostovou plutvou.  V nasledujúcom okamžiku vystrel háčik do vzduchu. Všetci diváci a aj mi dvaja zborovo – uuuffff! A kapor zmizol. Holekšimu som vyriešil problém – čo s touto ulovenou rybou urobiť – plánoval ho dať buď nad vývar – alebo predĺžiť mu život prenesením na Dubové. Potriasli sme si ruky – že znovu bude mať možnosť túto prekrásnu rybu uloviť.

Určite sa chýr o takejto veľkej rybe roznesie – a zajtra tu bude na ňu poľovať niekoľko rybárov –  čo sa potom aj stalo. Peter prehlásil že zajtra nebude môcť prísť ale v stredu sa príde pokúsiť prekabátiť tohto fiškusa!

Ja som v stredu neplánoval ísť na ryby – bol som doma, keď mi zazvonil mobil : Tu Holekši – už hodinu mám znovu zapatého kapra vo vývare. Neveril som vlastným ušiam – že by niekto mal takéto šťastie. Ja tam chodím roky, a ešte som o podobnú rybu nezaprel! Nasadol som do auta a o 19,00 som bol znovu svedkom súboja –Holekši end  kráľ vývaru.

Práve prebiehala 120 minúta súboja. Kapor bol vynaliezavý – Prebehol sa po vývare – potom zaliezol za kameň a tam si 10 minút oddýchol. A takto sa to opakovalo. Na ohybnej udici sa nedal vôbec usmerňovať – o dvihnutí odo dna nebolo ani reči.  Na konci tretej hodiny zdolávania kapor sa ešte neukázal a Peter mal toho už so stŕpnutou rukou od neustáleho tlaku na udicu a doštípaný od komárov ozaj dosť. Ja som sa tento krát nedal nahovoriť , aby som vzal udicu do rúk a zdolával – len raz – asi na minútu, čo si lovec masíroval stŕpnutú ruku. A to si kapor oddychoval za kameňom a tak ja som nič nerobil , len držal tŕpne mierne ohnutú udicu.

Podpichovali sme ho viacerí – aby to dokončil – veď už zašlo slnko a nebudeme môcť úlovok poriadne zdokumentovať.  Kapor to počul a začal sa krútiť do kruhu a sem tam vyšli bublinky. Všetci sme typovali, že už má dosť a musí sa v každom okamžiku prevaliť na hladinu a vzdať sa. Rady divácke počas troch hodín divadla vo vývare už poriadne preriedli. Avšak po záverečnom výpade sa háčik vypol a vyletel celý systém do vzduchu.

Kapor zatiaľ vyhrával 2:0. Holekši bol z tohto druhého súboja, ktorý vyhral kapor dosť rozladený. Nechcel veriť,  že ani špičková udica a mimoriadna trpezlivosť mu nepomohla k víťazstvu nad takouto rybou. Nazvali sme ho spolu „Kráľom vývaru“ Množstvo rybárov okolo,  čo sledovalo tento súboj , sme prirovnávali k sáskarom , ktorí čakali či padne Jackpot alebo nie. Či aj oni budú mať v ďalších dňoch možnosť  vyhrať tento súboj s kráľom vývaru.

Bola už skoro úplná tma, keď sme sa lúčili baliac udice. Potriasol som mu rukou – zjojkol od bolesti. Že možno na tretí pokus to vyjde. Zatiaľ priala šťastena kaprovi.

Tri dni som bol preč a potom mi Holekši v nedeľu večer zavolal, že už je kapor z vývaru preč!

Mal 74 cm a šťastným lovcom, ako sme sa dozvedeli bol pán Ježík. Dobrou správou pre nás bolo, že neskončil na pekáči, ale bol prenesený do inej vody, kde bude mať možno väčšie šance dorásť ešte do väčších rozmerov.

A druhou správou bolo – že sa ulovil v ten istý deň poobede ešte jeden kapor -  cca 9 kg. Avšak meno lovca a ani presné miery kapra sa nám nepodarilo vypátrať. Takže nakoniec boli v tejto malej vode dvaja velikáni!

Čo na záver ? – aj malé vody skrývajú svoje tajomstvá. I keď sa Holekšimu nakoniec nepodarilo ani na dva krát tohto velikána pokoriť, zabojoval si poriadne – ale šťastie mal nakoniec tretí rybár,  ktorému k takémuto úlovku blahoželáme.

„Petrov zdar“

Zapísal: Ardan