JESENNÉ DVOJKOLO bolo poriadané v Trnovci nad Váhom. Doslovne odpracovať jesenné kolo bolo prisúdené Šali. Pred samotnými pretekmi sme tam boli pozrieť a skúsiť niečo uloviť 3 krát. Vždy sme tam stretli nejakých brigádnikov z domácej MsO, ktorí šantili pri úprave trate. Namiesto spevu vtáčikov sa niesol po brehu rev krovinorezov i kosačiek a patril k neodmysliteľnému koloritu rybačky.

Upravené brehy Váhu!Pravidelne loviť spodové ryby sa nám nejako nedarilo. Hlavnou rybou v 5 metrovej vode hral býčko. Aj úplne prťavá rybička dokázala potopiť 40 gramový plavák. Aj v strede Váhu to bolo to isté. Cvičiť s 13 metrovou deličkou v hlbokej vode, vo vetre a loviť 5 cm rybky nás rýchlo opustilo a tak sme skončili znovu na love beličky.

Beličiek tam bola spústa – len bolo treba nacvičiť si jej pravidelné kŕmenie, odchytávanie a rýchle napínanie kosťáka a vypínanie ulovenej rybky. Zdalo sa, že počas tréningov sme sa dostatočne vypracovali a verili si práve v tejto rybke! Naše výpočty boli minimálne 1,2 kg za hodinu – čo by bolo na túto vodu super a nestratili by sme sa v poli súperov. Výpočet je však jedna vec a realita keď naháňa beličku skoro celé pole pretekárov je úplne iná, o čom sme sa presvedčili veľmi rýchlo v prvý deň pretekov.

Znovu sme si dali jeden deň tréningu – štvrtok – naviac. Okrem nášho stredoškoláka Gabriela, ktorý zarezával na gymnáziu. Ubytovanie sme mali priamo v Trnovci. Tak sme sa nemuseli veľa času stratiť prepravou. Užili sme si pekné dni s beličkami. Ale ako vždy sa počasie na samotné preteky malo zopsuť – zapršať, veterno a aj teplota mala poriadne spadnúť a naša pred pripravená rybka nemusela vôbec dobre brať.

V piatok ráno nás pri jazere Amerika v dedine vítali známe tváre pri rozhodcovskom stolíku.

Miloš Procházka ako hlavný rozhodca nás privítal a dal vylosovať tréningový box. Podarila sa mi 4-ka. Hornú časť trate sme mali zmapovanú, pretože dolu sme sa nikdy nedostali. Vždy bola obsadená. Tu bolo ešte hlbšie 6m+ pri kolísaní hladiny. Nedosiahli tam ani najdlhšie 6 metrové topsety. Pravdu povediac na takejto hĺbke som ešte nelovil a to už niečo pamätám. Takže znovu – domácou úlohou bola belička. Až na konci dňa, keď voda trochu spomalila sa podarilo nejakú plotičku a piestika uloviť! Večer pri pive sme mohli len rozjímať a sledovať na mobile predpoveď počasia, ktorá nebola vôbec optimistická. Malo pršať, fučať – ešte že domáci splnili aj úlohu naviac – vysypali staveným odpadom a pieskom jamy a tak sa dalo presunúť na trať bez blata na streche auta / spomienka na Jatov/.V sobotu ráno – sme boli na mieste otvorenia pretekov ešte za tmy.

Zarobili spodové krmivo + hodne beličkového. Na milé prekvapenie domáci splnili aj svoju poslednú úlohu na výbornú. Zabezpečili kvalitný pojazdný bufet a 3 baby nám svižne ulievali tekuté posilovače a čierny mok, bez ktorého by mali problém niektorí pretekári splniť si svoju úlohu v taktickom boji na ťažkej trati. Breh nám robil Peter Pilát, ktorý si našiel čas a prišiel medzi nás. Dokonca mu hrozilo, že bude loviť, lebo Peter Mišo má problémy s chrbticou. Tú istú diagnózu mal aj ďalší člen nášho družstva Lacko Vrábel, ktorý bol v horšom stave a zostal doma.

Po slávnostnom zahájení, vylosovaní, sme sa ako húsenica z áut vydali na trať. Na konci s realizačným tímom a bufetom.  Mne bolo súdené A12. Mladý Gabo B7, Martin C2, a Mišo D5. Od skorého rána trochu prepŕchalo, ale na začiatku prípravy sa rozpršalo a s prestávkami pršalo celé dopoludnie. V gumenom návleku som vydržal celý čas. O spodok som nezavadil a beličky tiež nejako v tomto chladnom počasí miestami nešli. Boli miesta kde nebola aj vôbec. Celé družstvo držalo taktiku a belicové prútiky po celý čas nepustilo z ruky. Boli však v poli pretekárov mnohí, ktorí aj na odhod dokázali v tejto hlbokej a prúdnej vode na boloňku vybrať veľké ryby.

Mi sme držali stred. Nakoniec váhy v prvom kole nám vystačili na 9. miesto v preteku. Ja um. 9. *1740 g, Gabo 7,5 *2340 g, Martin 6 *2 820 g, a Mišo 11 *760g

Do posledného preteku v nedeľu ráno nám trochu pršalo. Beličky na ktoré sme vsadili boli akosi mimo. Väčšina pretekárskeho poľa sa rozhodla na lov odhodom s boloňou. Voda poriadne prúdila a aj počas celého dňa neustále stúpala. Ja som mal výhodu, bol som na začiatku celého štartovného poľa na A1. Tešil som sa že niečo nalovím a zakopal som sa ako deň predtým Mindák úplne dolu k vode. Ale nedomyslel som, že keď budem dolu a za sebou vysoký breh tak nenahodím. Zo začiatku sa mi aj darilo na odhod niečo uloviť, ale keď nastúpala voda musel som zväčšiť ponor a už som zachytával brehom.  Neostávalo len loviť na 13 m deliču pod brehom plotice.  Aj keď mi vcelku išli , mal som na jednu ploticu tak 5 býčkov a tak váha pribúdala veľmi, veľmi pomaly. Našťastie ku koncu preteku prestalo pršať a aspoň veci trochu obschli. Celková váha úlovku sa vyšplhala na rovné 3 kilá a 7. Miesto v sektore.

Martin v B.  zahral s váhou  2720 gr 6.tku.

Gabo v C sektore tiež len beličkoval, ale vôbec mu nešli, ako deň predtým. 980 gr. a 11.tka v sektore. Peter Mišo lovil v Déčku – 1 260 gr beličiek a 9.tka v sektore.

Za tento posledný pretek sme skončili na 7. Mieste. Bol som zvedavý či  spadneme na horšie celkové umiestnenie.

Ale nakoniec sme za všetky preteky skončili tiež na 7. Mieste.

Pripravené poháre pre najlepšie družstvá a súťaž žien.

Získanie jedného z týchto pohárov má svoju špecifickú hodnotu - vo výkone a šťastí na rybu všetkých členov družstva, nákladov na návnady, nástrahy, ubytovanie,  dopravu  a niekoľko dní zo svojho života, ktorí nadšenci plávanej obetujú,  tomuto športu. Kto tomuto raz podľahne, vzdá sa zážitkov s týchto pretekov lev veľmi ťažko. Väčšinou je to láska až po hrob!

Prvé tri družstvá !

Vcelku keď sa na to pozriem s odstupom času, tak sme si tento rok v podstate užili, aj keď to nebolo o veľkých úlovkoch.  Nikomu sa nič nestalo a potvrdili sme svoju výkonnosť. Rozdiely v 1. Lige sú veľmi  malé, rozhoduje úspešnosť či nezdar každého jedného člena v družstve v každom preteku. Na záver  foto  prvej trojice najúspešnejších  družstiev.

Samostatnou kapitolu je súťaž žien v tomto športe.

Každá jedna baba, ktorá sa rozhodne súťažiť v plavačke, má odo mňa osobne pochvalu za vytrvalosť. Ich počet v súťaži  sa dá zrátať na prstoch jednej ruky!

***

So zážitkami z pretekov z 1. ligy sa s vami podelil – Ardan